US volby /prispevky v roku 2008

ZOZNAM DATUMOV PRISPEVKOV V MARKIZE OD 30.1 DO 30.5

ROK 2008

30 1
0502
0602
1202
2602
2902
0503
1803
1703

16.4.2008 TN - 19.00 - papez v d.c.
17.4.2008 TN - 19.00 - papez v d.c.,
0106

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/8596

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/8608

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/8887

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/9015

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/9389

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/9420

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/10487

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/10452

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/11941

Experiment Obama verzus veterán McCain

Experiment Obama verzus veterán McCain


Spojené štáty sa nachádzajú na politickom rozcestí. A to nie hocijakom- od čias kandidatúry J. F. Kennedyho ešte nikdy neponúkali dve hlavné politické strany dve tak rozdielne alternatívy ako v predvečer tohtoročných prezidentských volieb. Povedie Američanov skúsený starý pes Republikán McCain alebo si nechajú svietiť na cestu žiarou novej kométy Demokrata Baracka Obamu?

Primárkový maratón v USA postavil proti sebe dvoch kandidátov, ktorí ponúkajú skutočný súboj protikladov. Vojnový veterán, ktorý trikrát prežil svoju smrť a ľudia poznajú jeho meno z novín vyše štyri desaťročia zvedie súboj o prezidentský post s novicom politickej scény, ktorého meno pred vyše štyrmi desaťročiami poznali nanajvýš jeho spolužiaci na prvom stupni základnej školy. Politik, ktorý je autorom navýšenia vojenských síl v Iraku, kde chce zostať “hoc aj sto rokov” sa postaví proti jednému z mála senátorov, ktorí hlasovali v Kongrese proti vojne a z Iraku chce stiahnuť vojská okamžite po zasadnutí do kresla v Bielom dome. Slabý rečník, ktorému však jeho voliči veria každé slovo, lebo nepochybujú o jeho hoc aj kostrbatej úprimnosti bude bojovať v prezidentských debatách proti novodobému Cicerovi s absolútnym darom vycítenia nálady davu, ktorý on dokáže strhnúť na svoju stranu hoc aj za cenu občasného podliezania a slizskosti.
Dve odlišné generácie, dve odlišné osobnosti, dve odlišné politické vízie. Je to prekvapivé- ale šance oboch sú pomerne vyrovnané.

Obama - príliš veľký experiment ?

Za normálnych okolností by po ôsmich rokoch úradovania prezidenta Georgea W. Busha nemal byť súboj kandidáta Demokratickej a Republikánskej strany príliš veľkou detektívkou. Republikán Bush a jeho obľuba iba u cca. 30 percent voličov- to sú jasne rozdané karty. Starý pes McCain by nemal mať šancu vylízať sa z rán, ktoré Republikánom spôsobil svojím úradovaním George W. Bush, Demokrati by mali byť favoritmi. Lenže tak ako McCain nie je Bush- takého druhého snáď ani niet- aj Obama má od typického Demokrata pomerne dosť ďaleko. Demokrati sa voľbou Obamu pokúsili vychýliť kyvadlo z neokonzervatívnej pravicovej úchylky do druhého extrému. Obama nie je predstaviteľom demokratického establishmentu ako Hillary Clintonová. On sa o svoje zvolenie zaslúžil schopnosťou zmobilizovať masy, ktoré mali voľby prezidenta doteraz viac menej “na háku”.
Mladí študenti v ňom vidia týpka, ktorý sa- I keď s pocitom politicky korektnej ľútosti hriechov svojich -priznal k šľukovaniu marihuany a ktorý chce znížiť alebo rovno odbúrať ich školné. Najľavicovejšia časť Američanov, presiakla nedôverou voči – či už skutočnému alebo v mene potlačenia vlastných komplexov a neúspechov vybájenému- zmanipulovanému politickému systému spozornela, keď ho počula hovoriť o nutnosti regulácie Wall Street a sprogresívnenia daňového systému. No a potom sú tu černosi, ktorí zmenili primárky Demokratickej strany zo súťaže ideí a programov jednotlivých kandidátov na sčítanie obyvateľstva, respektíve jej afroamerickej menšiny. Afroameričania, ktorí na juhu USA v čase keď sa Obama narodil, nesmeli sedieť v autobuse na mieste bielych a voliť im bránili rôzne obmedzenia, pochopili primárky ako historickú povinnosť poslať svojho čierneho brata do Bieleho domu a tak sa účast na voľbách a podpora Obamu u tejto skupiny obyvateľstva pohybovala okolo absurdných 90 percent.
Nevýhodou tejto “mobilizácie” nových voličov je ich netradičnosť, ku ktorej sa Obama svojimi politickými názormi v mene ich získania priblížil. Toto účelové vybočenie z mainstreamu však mobilizuje nielen voličov na druhej strane názorového spectra- do tábora McCaina ženie aj stredových voličov a voličov Hillary Clinton, ktorí s takým “exotom” ako Obama nechcú mať nič spoločné A tak sa najsilnejšia zbraň Obamu môže stať súčasne aj jeho najväčšou slabinou.

“Snobama” a čierny rasizmus- dve Obamove prekážky na ceste do Bieleho domu.

Chlap, s ktorým si Američan nevie predstaviť pokec v pube pri pive alebo poháriku nemá nádej vyhrať voľby. V mene tohto politického pravidla aj Hillary Clintonová s očividnou chuťou hodila do seba pred televíznymi kamerami kvapku ostrého- Obama však nie. Ľudovosť nie je jeho silnou stránkou. Vždy uhladený, s fešnou- ale vraj poriadne jazyčnatou a ambicióznou- ženou pri boku pôsobí ako ideálny sparingpartner pseudointelektuálov na ovocné čaje o piatej, v najhriešnejšom prípade nejaký ten sofistikovaný drink na dlhé nudné večery, kde sa preberajú problémy globálneho otepľovania, geneticky modifikovaných potravín či rozdielnej sexuálnej orientácie. Skutočnosť, že najpočetnejšou“belošskou” skupinou Obamových voličov sú predovšetkým ľudia s nadpriemerným príjmom v pozíciách profesorov a iných akademikov s titulmi pred menom a za menom nie je náhodná. Problémom však je, že to je presne tá skupina ľudí, kvôli ktorej si Obama vyslúžil prezývku “Snobama”, pričom príslušnosť k týmto salónnym ľavičiarom odpudzuje tradičné modré goliere, hemingwayovských robotníkov v dokoch či spoza pása, ktorí by radi videli v Bielom dome muža, s ktorým hodia pivo a rozoberú včerajší futbalový zápas.
Týchto voličov Hillary Clinton- áno aj títo muži radšej volili ženu ako Obamu- spolu s ostatnými modrými goliermi bielej farby pleti odradzuje potom ešte čierny rasizmus. Akokoľvek je to politicky nekorektné, akokoľvek to Američania neradi počujú- farba pleti je faktorom aj v prezidentskom súboji. Tentokrát však kvôli černochom. Kým v minulosti bol rasizmus na strane bielych, dnes je to totiž“výsada” čiernych. Čierny šofér autobusu belochovi naschvál povie, že ide opačným smerom, čierna policajtka bielym študentom prestížnej Georgetown University dáva pokuty za zle vytočené kolesá pri parkovaní, desaťročný černoško Vás rovno ovalí fľašou keď ste v rajóne jeho černošského gangu - to všetko v mene historickej “spravodlivosti” naprávania nepochybných krívd, ktoré napáchali bieli na čiernych kedysi. Zosobnením tohto prístupu k bielym je osoba Jeremiaha Wrighta, pastora kongregácie, ku ktorej Obama patril. Pastora, ktorého Obama- predtým než sa od neho po 20 rokoch dištancoval- považoval za rodinného priateľa a ktorý ho sobášil a krstil mu deti. Pastor Wright verí, že súčasnému útlaku belochov musia čierni vzdorovať a verí v to viac než v Boha. USA sú podľa neho založané na genocíde a preto by ich mal Boh prekliať a nie požehnať, sionizmus je podľa neho súčasťou ideológie bielych utláčateľov, Izrael je ako Juhoafrická republika kedysi a Kadáfiho proste musel navštíviť…
Je ešte stale divné, že bieli voliči sa boja voliť Obamu, ktorého podporujú aj černosi, ktorí sa pri kázňach nenávisti pastora Wrighta nadšene vrieskajú, skandujú, tľapocú rukami a dostávaju do nekontrolovanej extázy, pričom nedeľnú infúziu rasizmu voči bielym prenášajú aj do života každodenného svojho svojho aj na ulicu, do školy či inde mimo svoj “svätostánok”? Je sa čo diviť nedôvere židovskej menšiny voči osobe Baracka Obamu?

Získanie stredového voliča ako McCainova šanca

Ak Obama neprekročí svoj tieň a nenominuje na post viceprezidenta korektív v osobe racionálneho politika, ktorý je jeho presným protikladom, tak potom pretrvávajúca nedôvera stredového voliča je šancou pre Johna McCaina. Tento politik má ďaleko od pravicového neokonzervatívca, nesúhlasí s Bushom v ekologických otázkach, je za podpísanie Kjótskeho protokolu, je proti honbe na ilegálnych imigrantov. Šikovne – I keď alibisticky- odstraňuje zo svojho okolia lobistov, vďaka ktorým by ho mohli jeho kritici obviniť z “cheneyzácie” politiky. Spolu so svojou minulosťou vojnového veterána, nepochybne väčšími skúsenosťami v otázkach národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky ponúka istoty tým, ktorí v najľavicovejšom americkom senátorovi Obamovi vidia príliš veľký experiment napriek tomu, že majú plné zuby Bushovej doktríny náboženského fundamentalizmu kombinovanej s Cheneyho cynickým lobistickým úškrnom. Tým, ktorí boli proti vojne v Iraku, ale považujú za rovnako nemorálne po invázii, ktorá sa už nedá odčiniť, bezhlavo odtiaľ odísť a nechať Iračanov utopiť sa v násilí občianskej vojny. Tým, ktorí sa boja, že Obamove ľavicové experimenty a nadmerná regulácia Wall Street by mohli poslať akcie a ťažko skúšanú americkú ekonomiku definitívne do večných lovíšť. Tým, ktorí sa proste boja, že americký kotol by nemusel vydržať dva také extrémy ako Bush a Obama tesne po sebe, že by mohol prasknúť a vyliať na krajinu ekonomický, rasový a sociálny chaos.
McCain si uvedomuje, že ak chce premeniť túto šancu, musí primäť Obamu, aby namiesto vyvolávania emócií musel začať diskutovať o faktoch a svojich názoroch. Aj preto navrhuje desať prezidentských debát namiesto povinných troch- čo mu okrem iného pomôže zmazať aj nepomer financií- cca 90 ku 250 miliónom- zozbieraných na politickú kampaň. Ak sa mu podarí primäť Obamu zaujať jasné stanoviská, ak sa mu podarí primäť ho aby jasne deklaroval či je maistreamovým alebo exotickým politikom, tak ho nevyhnutne pripraví o časť voličov a má reálnu šancu zasadnúť na prezidentské kreslo v Bielom dome.

Bez ohľadu na to, či McCain- napriek tomu, že je Republikánom po Bushovi- dokáže vstať zas z mŕtvych ako už mnohokrát v živote I politike predtým, bez ohľadu na to či sa Obamov exotizmus ukáže len ako predvolebná rétorika alebo naozaj uskutoční svoje možno I nebezpečné experimenty, jedno je isté. Tento prezidentský súboj je poznačený tým, že sa vedie v atmosféere politickej, ekonomickej a bezpečnostnej krízy do ktorej priviedol krajinu George W. Bush. Ale isté je chvalabohu aj to, že ešte dve stovky dní a USA budú mať nového prezidenta. A do tretice- isté je aj to, že to či to bude McCain alebo Obama, horší ako Bush nebude. Nedá sa.