Voľby USA 2004

zurnalistika- Prednaska 10.11.09

The USA Today
USA Today su celostatne americke noviny, vydavane spolocnostou Gannet Company. Zalozil ich v roku 1982 Al Neuhart - americky obchodnik, autor a predovsetkym v USA znamy stlpkar. Neuhart vsak predtym, ako zalozil dennik USA Today skusal stastie v inych periodikach.
Ako prvy zalozil sportovy tyzdennik SODAK sports spolu so svojim spoluziakom Bill Porterom. Po roku vydavania vsak toto periodikum zaniklo a Neuhart presiel do Miami Herald, kde sa stal asistentom sefredaktora. V roku 1960 vsak siet periodik pod Knight newspaper, ktora vlastnila Miami Herald poslala Neuharta do Detroitu do tamojsej Free Press. Noviny zvadzali v tom case nelahky konkurencny suboj s Detroit News, ktore Neuhart neskor kupil od Gannetta. Po tom, ako si vsak Neuharth uvedomil, ze v ramci vydavatelstva Knight organization uz nema kam rast, kam vyssie postupit, pretoze rodina Knightovcov sa svojej veducej ulohy vo vydavatelstve za ziadnu cenu nechcela vzdat, Neuharth prijal ponuku Gannettu od sefa Paula Millera prejst do Gannett centraly v Rochester, New Yorku. Tam Gannett vydavak periodikum the Democrat a Chronicle. Neuhart sa tak pricinil o to, ze vydavatelstvo Gannett sa stalo najvacsim v Spojenych statoch. Neuharth tak v roku 1966 prevzal kontrolu nad vydavanim periodika Gannett Florida.
Zacal tak v Cococa na Floride noviny vydavat s pomenovanim "Today" teda dnes, z ktorych neskor vznikli Florida Today. Farba a grafika pouzita v periodiku The Florida Today sa tak stala neskor inspiraciou pre USA Today, ktore vychadzaju dodnes.
Ako som uz spomenul, Al Neuhart je nielen zakladatelom the USA TODAY, ale posobil takisto ako autor a stlpkar. a nepochybne, cielom Neuhartovych stlpkov bolo vyvolat diskusiu, vyjadroval v nich kontroverzne nazory, provokoval a burcoval spolocnost, aby sa vyjadrila k zavaznym spolocenskym udalostiam. Napriklad vo vydani USA Today z decembra 2004, Neuhart vo svojich stlpcekoch bojoval za to, aby sa americki vojaci vratili domov z Iraku, ako sa samam vyjadril "z choreho dobrodruzstva v Iraku", co prirovnaval k nemoralnosti Vietnamskej vojny. Neuharth tiez verejne vyhlasoval, ze ak by bol byval vojakom a povolali by ho do Iraku, spravil by vsetko preto, aby tam nesiel. treba spomenut, ze tieto tvrdenia a novinove clanky boli na rok 2004 velmi odvazne, pretoze v ramci bushovej administrativy sa taketo vyjadrenia povazovali za nepatrioticke a nevlastenecke a vacsina verejnosti ako aj novinarskej obce ich v tom case odcudzovala. The USA Today sa vsak prave v tom case tesil prvenstvu medzi americkymi dennikmi.
Zaujimavosti zo zivota a okolo osoby, zakladatela periodika USA Today Al Neuhartha som spomenul zamerne, aby i ti z vas, ktori tento dennik este necitali, si aj na tychto pikoskach mohli utvorit aky taky obraz o denniku.

Ako som teda uz v uvode spomenul, USA Today vznikli v roku 1982 s cielom stat sa celonarodnymi, celoamerickym dennikom.

Hned prve vydanie dennika bolo "bombasticke" - venovalo sa totiz hned na titulke
smrti herecky Grace Kelly - (GRACE KELLY zomrela 13.9.1982 pocas autonehody v monaku, dostala porazku pocas soferovania v serperntinach na co sa auto aj spolu s nou a s jej dcerou zrutilo do priekopy, zraneniam den po autonehode podlahla)
Hned prve vydanie dennika USA Today ostro kontrastovalo s ostatnymi americkymi dennikmi - v porovnani s Wall Street Journal a New York Times, ktory farbu vyuzivali velmi opatrne.
USA today bol farebny, vyuzival tucne pismo, mnoho obrazkov, grafov, tabuliek...
USA Today sa stali medzi citatelmi popularne aj preto, lebo casto vyuzivali prieskum verejnosti pytali sa ludi na nazor v mnohych dolezitych otazkach a vysledky uverejnovali na svojich stranach.
Je tu vsak aj dalsi vyznamny rozdiel oproti dennikom konkurencie. Dennik pochopil silu nazorov a vplyv verejnosti a tak hned vedla seba uz vtedy uverejnoval dva odporujuce si nazory totalne odlisne pohlady na problematiku. v denniku to malo oznacenie - "Nas uhol pohladu" a "nazor odporcov".
USA Today sa vsak dodnes zameriava na "obycajneho cloveka" obycajneho Americana, narocnym analytickym rozpravam sa vyhyba a svoje posolstva prinasa ludom v jednoduchom jazyku, dodnes sa vsak

Motto dennika USA Today do dnes znie - appearing on the top and bottom levels, pisat o najpromimentjensich a o najbanalnejsich temach to je to co narod chce pocut a co robi noviny najcitanejsie.


USA Today mali po dlhe roky dennu cirkulaciu okolo 2.3 miliona vytlackov pracovny den, a teda boli skutocne v USA najcitanejsi dennik, avsak podla posledneho prieskumu auditu periodicity, USA Today mal v oktobri 2009 denny naklad len 1.9 milionov vytlackov a v citanosti ho predstihol dennik z uplne odlisneho novinarskeho kraja a to seriozny a inetlektualsky Wall Street Journal.





THE NEW YORK TIMES

New York Times je americky dennik, ktory bol zalozeny v roku 1851 v New Yorku a dennik patril k najvacsim metropolitnym novinam v USA - "Seda Lady" alebo v originaly - The Gray Lady, ako dennik prezyvaju pre jeho konzervativny vzhlad, patri k najvazenejsim narodnym dennikom.
New York Times vlastni vlastni Spolocnost Nww York Times company , ktora vydava dalsich 18 periodik medzi inymi International Herald Tribune a Boston Globe.
Sefom spolocnosti je Arthur Ochs Sulzberger Junior, ktoreho rodina sefuje periodiku od roku 1896.

Motto periodika, ako je aj stale uverejnovane v lavom hornom rohu na titulke: All the News That's Fit to Print." - teda vsetky spravy ktore je mozne uverejnit. NY TIMES ma niekolko sekcii - triedeny je na spravy, nazory a analyzy, business, umenie, veda, sport, styl a features.

Zaujimavostou tiez je, kym ostatne denniky sa predbiehali vo vyuzivani farby na svojich stranach, new york times bol poslednym americkym periodikom,ktory zacal uverejnovat farebne fotografie.

New York Times tiez celkovo ziskal 101 Pulitzerovych oceneni, co je doteraz v novinarskej branzi rekord, ziaden iny dennik, periodikum tolko oceneni neziskali. Stranka the new york timesu patrila tiez k jednym z najpopularnejsich www stranok a v decembri roku 2008 ju navstivilo viac ako 18 milionov citatelov.

HISTORIA DENNIKA NEW YORK TIMES je isto zaujimava.
Ako uz bolo spomenute, dennik bol zalozeny 18.septembra 1851 novinarom a politikom Henry Jarvis Raymondom, druhym zastupcom v Republikanskej narodnej komisii a taktiez pri zrode new york times stal aj byvaly bankar George Jones. V tom case sa vsak the new york times menoval este ako The New York Daily Times.
Dennik sa spociatku predaval za jeden cent.
Noviny zmenili nazov na The New York Times v roku 1857. Periodikum sprvoti vychadzalo denne okrem Nedele, ale od 21.aprila 1861 dennik zacal uverejnovat aj nedelne vydania.

Vplyv novin v priebehu rokov 1870 az 1871 vyznamne vzrastol,zasluhu na tom malo aj pokryvanie kauzy a odhalenie skandalov okolo Bossa Tweedeho, co viedlo k neskorsiemu padu Tweedeho. V priebehu rokov 1880 dochazalo vsak vo vnutri novin k zmene, k prerodu periodika.
Kym dennik vznikol ako republikanske noviny, v priebehu rokov 1880 az 1883 sa dennik hlasil za nezavisle periodikum az kym v roku 1884 verejne podporoval Demokratov - dennik v tom case podporoval Grovera Clevelanda v jeho prezidentskych ambiciach.Pravdou vsak zostava, ze tento prechod od republikanov k demokratom otriasol skalnou citatelskou zakladnou dennika, ale New York Times tomu celil velmi odvazne a o par
rokov ziskal este sirsiu citatelsku zakladnu ako bola ta republikanska.

V roku 1896 sa dennika New York Times zmocnil Adolph Ochs, vydavatel periodika The Chattanooga Times.o rok nato, zasadil za to, aby dennik na titulnej strane uverejnoval uz spomenute motto/ slogan - "All The News That's Fit To Print"; ktore dennik uverejnuje dodnes.
V tom case vsak prave toto heslo malo za ciel superit s ostatnymi new yorskymi dennikmi ako the New York World a the New York Journal American, ktore sa vsak na rozdiel od New York Times zameriavali prevazne na menej serioznu novinarcinu a clanky ako the NYTimes.
Zasluhou Adolpha Ochsa je aj to, ze NYTimes ziskal medzinarodny rozsah, naklad a v neposlenom rade aj reputaciu.

V roku 1919 sa New York Times pravidelne dopravoval uz aj do Londyna , co bola prva transatlanticka preprava novin v tom case.

V roku 1940 noviny rozsirili svoj format, od roku 1942 sa v novinach pravidelne zacali objavovat tajnicky a od roku 1946 rubrika o mode.

Po dennikoch the Wall Street Journal a USA Today patri dennik the New York Times k novinam s najvacsim nakladom v USA.
V marci 2009 noviny hlasili denny naklad 1,039,031 vytlackov a nedelne vydanie sa tlaci v pocte kusov 1,451,233.

Centrala New York Times je v New Yorku na south 620 Eighth Avenue medzi West 40th and 41st ulicou, kam sa dennik prestahoval v juni 2007. tento mrakodrap navrhol Renzo Piano.


THE WALL STREET JOURNAL

Wall Street Journal je medzinarodny dennik vydavany Dow Jones & Company, co je divizia News Corporation, v New York City. Dennik ma vsak aj svoje Azijske a Europske edicie.
V roku 2007 Wall Street Journal dosiahol denny naklad okolo 2 milionov vytlackov a mal tiez dalsich 931,000 platiacich online odberatelov. Do novembra 2003 patril Wall Street Journal k najcitanejsim americkym dennikom, avsak prave v novembri ho o prvenstvo pripravili noviny USA Today. V sucasnosti, od oktobra 2009 vsak prvenstvo opat patri denniku Wall Street Journal.
Dennik pokryva predovsetkym dianie v Spojenych Statoch, medzinarodnu ekonomiku a financne spravy, dianie na Wall Street. Od svojho zrodu 8.jula 1889 a zalozenia Charlesom Dowom, Edwardom Jonesom, and Charlesom Bergstresserom sa vydava neptretrzite.
Noviny pocas svojho posobenia ziskali trikrat Pulitzerovu cenu.


HISTORIA WALL STREET JOURNAL
Spolocnost Dow Jones & Company, ktora dennik Wall Street Journal vydava, bola zalozena v roku 1882 a to reportermin Charles Dowom, Edwardom Jones and Charlesom Bergstresserom. A bol to prave Jones , ktory premenil “maly popoludnajsi list pre svojich zakaznikov” v noviny the Wall Street Journal. Prvykrat vydane v roku 1889, noviny sa venovali predovsetkym priemerom indexom z New Yorskej burzy na Wall Street.

V roku 1902 vsak novinar Clarence Barron odkupil kontrolu nad dennikom Wall Street Journal, zaplatil za to $130,000, co bol na vtedajsie pomery nemaly peniaz. V case, ked Barron odkupil Wall Street Journal mal dennik naklad okolo 7,000 kusov, avsak o necelych 20 rokov, v roku 1920 sa denny naklad periodika vysplhal uz na 50,000 kusov. Barron a pochopitelne jeho predchodcovia, vsadili na financne informacie, pricom obchodne spravy boli na tie pomery uplnou novinkou, ale ako sa ukazalo a co v podstate plati dodnes, zaujem o tento druh spravodajstva a informovania stale rastie.

Charles Baron zomrel v roku 1928, len tzv. Black Tuesday, teda krachom na New Yorskej burze co vyrazne ovplyvnilo Velku Hospodarsku krizu v USA. Baronova rodina neskor prebrala controlu nad dennikom a tu si udrzala az do roku 2007.
V susastnosti dennik vlastni medialny magnat Rupert Murdoch.
Co sa vzhladu tyka, tak moderny tvar ako sa v usa hovori “shape” ziskal dennik v roku 1940, teda v case ekonomickej a priemyselnej expanzie v USA. V roku 1941 vymenovali za manazera Bernarda Kilgorea a takisto sefom spolocnosti a v pozicii CEO , teda v cele dennika Wall Street Journal zostal 25 rokov. Bernard Kilgore bola vyznamna postava v historii dennika Wall Street Journal, pretoze je povazovany za architekta za typicku a priznacnu titulnu stranu dennika s vyberom “What ´s News” , teda “Co je sprava”. Ide o velmi prehladny stlpcek v lavom rohu titulnej strany, ktory ponukne rychle a okamzite zorientovanie citatelovi v tom, co sa prave deje na politickej a ekonomickej sfere v USA a vo svete. Tieto kratke spravy na titulnej strane tak raketovo zvysili pocet citatelov dennika the Wall Street Journal. Kym do roku 1941 sa Wall Street Journal mohol pochvalit s dennym nakladom okolo 33 000 kusov, od roku 1941 sa toto cislo vysplhalo na 1,1 miliona v roku 1967, v tom case zial aj Kilgore zomrel. A bolo to takisot zasluhou Kilgorea, ze dennik Wall Street Journal ziskal v roku 1947 prvu pulitzerovu cenu za pisanie uvodnika.
V 90tych rokoch vsak dennik Wall Street Journal zasiahla na dovtedajsie obdobie asi najvacsia kriza, ked denniku vyrazne klesla inzercia a ceny za reklamu a vobec prvu a doteraz jedinu rocnu stratu zisku hlasil dennik v roku 1997, kedy sa dokonca spekulovalo o tom, ze dennik drasticky zmeni svoj obah, zameranie, alebo ze bude dokonca predany.
Tuto krizu sa vsak podarilo prekonat a ako bolo uz spomenute, WALL STREET JOURNAL je v sucasnoti najcitanejsi dennik v USA, od Oktobra 2009 porazil USA Today a denny naklad dennika sa pohybuje cez 2 miliony vytlackov.


Zhrnutie:


Spomenul som vam teda tri najvacsie americke denniky, ktore hybu novinarcinou za tzv velkou mlakou. Ako sme mohli postrehnut, su to denniky, ktore sa navzajom totalne odlisuju ale zrok kazdeho z nich bol v niecom iny, bombasticky na vtedajsie pomery zdrvujuci. – kym New York Times zaujal prave serioznostou svojho spravodajstva a minimalizaciou farby a dynamickej grafiky, ved dodnes ma uz spomenutu prezyvku Gray Lady, zakladatelia Wall Street Journal uz v 19.storoci vsadili na financne informacie a data z Wall Street, ktore z malych listov pre zakaznikov spravili najcitanejsi dennik. No a USA Today vsadil zas na dynamiku, grafiku a bulvarnost, co dennik vynieslo na popredne miesta predajnosti, ktorej sa tesil az do oktobra 2009.